Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím na Slovensku /Gerlachovský štít 2655 mnm/. Nachádzajú sa východne od Západných Tatier, pôsobia mohutnejšie a divokejšie – prevláda skala, kým v Západných tatrách sú to rozsiahle trávnaté svahy, ktoré sú tým aj lavínoznejšie. No ani vo Vysokých Tatrách netreba lavínové ohrozenie podceniť, každoročne sa tam stane niekoľko smrteľných lavínových nehôd, preto lavínová výbava by mala byť stále samozrejmosťou.

Podľa návštevného poriadku Tanapu sú vyhradené trasy nasledovné :

Vyhradené trasy pre skialpinizmus

a) vo Veľkej Studenej doline od Zbojníckej chaty cez kotol Sivých plies do Priečneho sedla, z neho k Téryho chate v Malej Studenej doline a ďalej popod Mačaciu vežu do Baranieho sedla a Veľkou Zmrzlou dolinou na Chatu pri Zelenom plese,
b) v Mlynickej doline od vodopádu Skok do Soliskového sedla a tou istou trasou späť, prípadne s prechodom zo sedla na zjazdovku od chaty Solisko,

Väčšina skialpinistov samozrejme nedodržuje vyhradený skialpinistický areál a skialpinizmus vykonáva na celom území Vysokých Tatier. V nasledujúcich riadkoch opíšeme tie oblasti a zjazdy, ktoré sme sami prešli. Treba mať na zreteli, že väčšina týchto oblastí je mimo vyhradený skialpinistický areál a lyžovaním tu porušíme návštevný poriadok. Trasy a zjazdy opíšeme od západu na východ s poznámkou o obtiažnosti. Predpokladá sa, že kto sa vyberie do Vysokých Tatier má už nejaké skúsenosti so skialpinizmom, v lyžovaní v neupravenom teréne, používaní čakanu, mačiek a lavínovej výbavy.

Kriváň 2494 mnm /atraktívny a často lyžovaný vrchol, vhodný pre čiastočne skúsených/

Prístup je možný:

od Troch studničiek /1140 mnm/ z Podbanského a po letnom zeleno značenom turistickom chodníku prejdeme pásmom väčšinou mŕtveho lesa. /2/ Vyššie postupujeme cez pásmo kosodreviny šikmo nahor do sedla Priehyba. /3/ Zo sedla potom väčšinou už bez lyží hrebeňom strmo na vrchol. Väčšinou treba použiť mačky, ak je moc tvrdo, treba mať po ruke aj čakan. /5,7/ Žľab za sedlom Priehyba sa väčšinou netraverzuje /letný chodník/ pre lavíny, na výstup sa preto používa hrebeň.

Od Štrbského plesa sa po tatranskej magistrále dostaneme ku Jamskému plesu, potom sa väčšinou držíme letného modro značkovaného chodníka a nad pásmom lesa hrebeňa, ktorým pokračujeme až na vrchol. Nevýhodou tejto trasy je pomerne dlhý a nudný pochod po magistrále /stúpanie a klesanie/, ktorou sa musíme aj vrátiť na Štrbské pleso /parkovisko/ – nevychutnáme si tak celý zjazd krivánskym žľabom, z ktorého musíme skoro vytraverzovať alebo môžme lyžovať presne po trase výstupu hrebeňom, čo však nie je také atraktívne. Výhodou je však vyššia nadmorská výška Štrbského plesa /1346 mnm/, z ktorého začíname stúpať.

Zjazd. Priamo z vrcholu najskôr strmým svahom, ktorý prechádza do žľabu, žľabom dole./8,10/. Žľab sa neskôr zmierňuje. /13,15/ Zo žľabu môžeme neskôr vytravezovať do sedla Priehyba a po zeleno značkovanom chodníku zlyžujeme dolu. Môžeme však pokračovať žľabom priamo dole až na Tri studničky. Pozor, v spodnej časti žľabu sa nachádza väčší vodopád /15a/, málo kedy sa to dá lyžovať, preto ho treba obísť väčšinou zľava lesom /je tam však kalamita a veľmi ťažko je to prechodné/./18/ Pod vodopádom je žľab miernejší s občasnými vývratmi, /20/ a neskôr lesnou cestou doprava po pravej strane potoka zlyžujeme priamo na Tri Studničky.

Krátka 2374 mnm /len pre skúsených/

Prístup je od Štrbského plesa po tatranskej magistrále, pred Jamským plesom treba však odbočiť popri potoku a ním hore nad pásmo lesa. Ak prejdekme potok, dá sa odbočiť aj pri Jamskom plese, dáme sa na sever a krátkym lesom a kosodrevinou sa dostaneme do Važeckej doliny. Odtiaľ priamo hore až pod výrazný skalnatý hrebeň, kde odbočíme doprava a dolinou Suchej Vody vystúpame do širokého Nefcerského sedla. Tu treba zložiť lyže, obuť mačky a nie príliš dlhým hrebeňom vystúpame na Krátku. Jedno miesto na hrebeni /cca 50 m/ je však exponované, treba ho prejsť s veľkou opatrnosťou. Krátka je dvojvrchol, s pekným výhľadom na Kriváň. Zo sedielka medzi vrcholmi budeme lyžovať JZ svahom. Svah je v spodnej časti poriadne prudký – pozor na skaly. Zlyžujeme až ku Krivánskemu zelenému plesu a z pravej strany ho obídete. Potom Važeckou dolinou zlyžujeme na tatranskú magistrálu a vrátite sa na Štrbské pleso.

Štrbský štít / 2385 mnm /túra vhodná pre čiastočne skúsených/

Od Štrbského plesa po turistickej značke prejdeme popri mostíkoch a ďalej držiac sa letného žlto značkovaného chodníka vystúpame nad pásmo lesa. Ďalej dolinou až k vodopádu Skok, ktorý sa dá strmým svahom obísť zľava /ak je dostatok snehu, je to možné aj sprava/. Potom miernym stúpaním cez dva strmšie výšľapy prídeme k Capiemu plesu. Pleso obídeme po pravej strane a traverzom prudkého svahu, ktorý zhora ohraničuje pásmo skál, sa dostaneme pod úzky žľab. Vyzujeme lyže a prudkým stúpaním najskôr žľabom a potom širokou pláňou držiac sa viac vpravo vystúpame na vrchol. Z vrcholu sú nádherné výhľady na všetky strany. Lyžujeme trasou výstupu, v žľabe je to dosť úzke a strmé, preto opatrne.

Patria /2203 mnm/ /často lyžovaný vrchol, túra vhodná aj pre menej skúsených/

Od Štrbského plesa sa vydáme po červeno značenom turistickom chodníku smer Popradské pleso, miernym stúpaním vystúpame na Trigan, z ktorého sa dáme šikmo doľava na hrebienok -väčšinou vyšlapaná stopa. Krátko lesom, z ktorého sa ocitneme pod širokým svahom. Týmto svahom vystúpame priamo na vrchol Patrie. Menej skúsení môžu zlyžovať trasou výstupu, skúsenejším odporúčam z vrcholu zísť na S do sedielka za Patriou a odtiaľ doľava žľabom zlyžovať do Mlynickej doliny. Pekný, nie náročný zjazd.

Kôprovský štít / 2363 mnm/ / túra vhodná aj pre menej skúsených/

Zo Štrbského plesa vystúpame buď letným chodníkom alebo cestou na Popradské pleso. Pred Horským hotelom na Popradskom plese /www.popradskepleso.sk/ odbočíme doľava a Mengusovskou dolinou držiac sa približne smeru letného chodníka, ktorým traverzujeme prudšie svahy na pravej strane vystúpame do Kôprovského sedla. Odtiaľ miernym stúpaním až na vrchol. Jedná sa o nenáročnú, no pomerne dlhú túru. Zjazd je totožný s trasou výstupu, skúsenejší môžu zlyžovať niektorým žľabom z hrebeňa k Veľkému Hincovmu plesu.

Rysy /2499 mnm /túra vhodná pre skúsených/

Výstup po odbočku v Mengusovskej doline je zhodný s túrou na Kôprovský štít. Potom sa dáme doprava a prudším stúpaním vystúpame k Žabím plesám. Ďalej sa držíme prbližne letného chodníka až k reťaziam na pravej strane. Zložíme lyže a po prekonaní reťazí vystúpame na lyžiach na chatu pod Rysmi /momentálne v rekoštrukcii/. Od chaty vystúpame do sedla Váha, dáme sa doľava a podľa snehových podmienok stúpame na lyžiach. Záverečný úsek už musíme ísť bez lyží až na vrchol./lyže odporúčame nechať na mieste, odkiaľ budeme lyžovať/. Z vrcholu návrat k lyžiam po trase výstupu, zlyžujeme k reťaziam, miesto s reťazami treba prejsť znova bez lyží, ďalej lyžujeme podľa snehových podmienok až na Štrbské pleso. Z vrcholu Rysov sa dá zlyžovať aj JZ svahom ku Žabím plesám, je to však orientačne náročné, neprehľadné, treba trafiť správny žľab, preto zjazd tadiaľto neodporúčame.

Vysoká /2560 mnm /túra vhodná pre skúsených/

Od Popradského plesa prejdeme po jeho severnom okraji a po pravej strane potoka vstúpime do Zlomiskovej doliny. Najskôr miernejšie a po prekonaní prudšieho stúpania sa ocitneme na rovinke, na ktorej odbočíme doľava /z ľavej strany je dolinka ohraničená Dračím hrebeňom/. Miernym stúpaním, neskôr prudším výšvihom vystúpame do sedielka. Ďalej traverzujeme až pod centrálny žľab Vysokej. Vyzujeme lyže a prudko stúpame žľabom do sedielka medzi dvoma vrcholmi. Kto chce vystúpiť na hlavný – ľavý vrchol, musí niekoľko m pod sedielkom popod stienku zabezpečenú kramľami vystúpať prudko na vrchol k vrcholovému krížu. Ak je dostatok snehu, lyžovať sa dá priamo od kríža, väčšinou sa však začína lyžovať niekoľko m pod sedielkom. Návrat je po trase výstupu. Žľab je značne lavinózny, preto treba byť opatrný.

Sedlo Východná železná brána /2255 mnm /túra vhodná pre čiastočne skúsených/

Výstup je zo začiatku zhodný s výstupom na Vysokú, v Zlomiskovej doline však neodbočíme vľavo ale pokračujeme ďalej rovno a po prekonaní ďalšieho menšieho výšvihu sa ocitneme nad Ľadovým plesom. Ponad pleso, po jeho ľavej strane začneme prudšie stúpať až zbadáme sedlo nad nami. Podľa podmienok buď na lyžiach alebo na mačkách prudko vystúpame do sedla. Zo sedla je zjazd je zhodný s trasou výstupu.

Sedlo pod Ostrvou /1966 mnm /túra vhodná aj pre menej skúsených/

Od Horského hotela pri Popradskom plese prejdeme po jeho ľavej – severnej strane a ďalej začneme stúpať v smere tatranskej magistrály dlhým a širokým žľabom do sedla. Zjazd je po trase výstupu, pozor však na lavíny.

Končistá /2537 mnm/ /túra vhodná pre čiastočne skúsených/

Výstup k Ľadovému plesu je zhodný s predchádzajúcou túrou. Pleso obídeme a stočíme sa na juh. Strmým svahom, neskôr užším žľabom približne v strede svahu vystúpame do širokého Lúčneho sedla /2168 mnm/. Odtiaľto vidíme široký a priamy svah orientovaný na JZ, ktorým vystúpame takmer na vrchol Končistej. Vrchol je skalnatý, podľa podmienok niekoľko posledných m vylezieme už bez lyží. Zjazd je nenáročný zhodný s trasou výstupu – lyžuje sa v položenom svahu, horšie podmienky bývajú v žľabe pod Lúčnym sedlom – je to úzke a strmé.

Velická dolina /túra vhodná aj pre menej skúsených, nie je však často chodená/

Z Tatranskej Polianky po lesnej asfaltovej ceste miernym stúpaním vyšliapeme k horskému hotelu Sliezky dom /1670 mnm/ /www.sliezkydom.sk/. Pozor, hotel je zásobovaný po asfaltovej ceste, ktorá môže byť pri menšej snehovej pokrývke odhrnutá, potom treba využiť značkovaný chodník.

Veľká Studená dolina /túra vhodná aj pre menej skúsených/

Zo Starého Smokovca vyšliapeme na Hrebienok /chodníkom alebo cestou/, ďalej na križovatke chodníkov sa dáme doľava a modrou značkou pokračujeme dolinou väčšinou po stope až ku celoročne otvorenej Zbojníckej chate /1960 mnm/./www.zbojnickachata.sk/. Pozor – dolina je v spodnej polovici ohrozovaná z masívu Slavkovského štítu lavínami, ktoré miestami zasiahnu aj chodník v pásme lesa.

Malá Studená dolina /túra vhodná aj pre menej skúsených/

Z Hrebienka pokračujeme ku križovatke chodníkov, ďalej smerom na Zamkovského chatu /www.zamka.sk/. Odtiaľ už dolinou cez dva menšie výšvihy /hangy/ sa ocitneme pri Téryho chate /2015 mnm/. /www.teryhochata.sk/.

Skialpinistické prechody cez horské sedlá

1. Mlynická dolina.- Bystré sedlo /2314 mnm/ – Furkotská dolina /túra vhodná pre čiastočne skúsených/

Výstup po Capie pleso je zhodný s túrou na Štrbský štít. Pleso buď obídeme zľava alebo ak je pod snehom a ľadom, môžeme prejsť aj po ňom. Za plesom začneme stúpať ľavým svahom, ktorý je v hornej časti strmší, ak je tvrdšie, lyže odporúčame vyzuť. Musíme sa trafiť do uzučkého Bystrého sedla, v lete sú tam reťaze. Potom širokým, nie príliš prudkým svahom lyžujeme dole, držíme sa ľavej strany doliny a ponad Wahlenbergerove plesá lyžujeme dole dolinou. V spodnej časti odporúčam odbočiť doľava /odbočka sa ťažko hľadá/ a krátkym výšlapom vystúpať na Chatu pod Soliskom./www.chatasolisko.sk/. Odtiaľ po zjazdovke zlyžujeme k mostíkom. Ak netrafíte odbočku, musíte zlyžovať až na tatranskú magistrálu a po nej na Štrbské pleso. Doliny sú ohrozované lavínami, najmä zo Soliska a Patrie, preto treba byť opatrný.

2. Štrbské pleso- Popradské pleso – sedlo Východná železná brána /2255 mnm/ -Kačacia dolina –sedlo Prielom /2290 mnm/ – Veľká studená dolina /vhodné len pre skúsených/

Náročná, celodenná túra. Do sedla Východná železná brána vyšliapeme podľa už uvedeného výstupu. Zo sedla musíme zlyžovať prudkým žľabom šikmo doprava /veľký sklon/, za ktorým nás čaká už miernejšia snehová pláň. Touto pláňou lyžujeme až ku úpätiu Litvorového štítu, odkiaľ prudším svahom doľava /môže sa tam vyskytnúť aj menší ľadopád /zlyžujeme do Kačacej doliny. /pozor, po zlyžovaní Železnej brány sa musíme držať hornej snehovej pláne, nenechajme sa zlákať žľabom hneď priamo dole – lyžovať tadiaľ dole je veľmi nebezpečné, ba priam nemožné/. V Kačacej doline sa držíme pravej strany a snažíme sa vytraverzovať čím skôr doprava cez hrebienok do Litvorovej doliny. Odtiaľ začneme stúpať doprava hore dolinou, až zbadáme po pravej strane sedlo Poľský hrebeň a pred nami sedlo Prielom. Strmým stúpaním, v závere treba lyže zložiť a strmým žliabkom vyšliapeme do úzkeho sedla Prielom. Zo sedla pomerne nenáročným zjazdom zlyžujeme k Zbojníckej chate, za chatou doľava a dole dolinou na Hrebienok.

Dolina Kežmarskej Bielej vody – Chata pri Zelenom plese /1551 mnm/– Baranie sedlo /2389 mnm/ – Malá Studená dolina – Priečne sedlo /2352 mnm/ – Veľká Studená dolina /vhodné pre čiastočne skúsených/

Z parkoviska na Bielej Vode sa vydáme dolinou po žlto značkovanej ceste a miernym, nenáročným stúpaním sa dostaneme na Chatu pri Zelenom plese /www. zelenepleso.sk/. Od chaty pokračujeme smerom do Veľkej Zmrzlej doliny. Najskôr musíme prekonať úzky a strmý žľab nazývaný „fľaška“ /je tam často tvrdo, treba vyzuť lyže a väčšinou obuť mačky/. Nad žľabom pomerne dlho stúpame širokým miernejším svahom pod ďalší úzky a strmý žľab, ktorý ústi priamo z Baranieho sedla. Väčšinou treba vyzuť lyže a strmo, niekedy aj na mačkách vystúpať do sedla. Zo sedla najskôr strmým žľabom, ktorý sa nižšie rozširuje a zmierňuje zlyžujeme k Téryho chate. Od chaty sa dáme smerom doprava najskôr dolinkou smerom na sedlo Sedielko, až zbadáme po ľavej strane výrazné sedlo na hrebeni. Strmým svahom vystúpame najskôr na pásoch, vrchnú časť bez lyží do úzkeho sedla. Cez turistickú sezónu je tento úsek zabezpečený reťazami, cez zimu sú väčšinou pod snehom. Zo sedla najskôr prudším žľabom, ktorý sa rozširuje, zlyžujeme dole, odporúčame držať sa ľavej strany a popod hrebeň zlyžovať na dno Veľkej Studenej doliny. Dá sa zlyžovať aj doprava ku Sivým plesám a potom mierne vystúpať na Zbojnícku chatu.

Táto trasa sa dá absolvovať aj opačne, no zjazd z Priečneho sedla na sever však býva väčšinou tvrdý a rozbitý, taktiež zjazd z Baranieho sedla a cez „fľašku“ je väčšinou po tvrdom a rozbitom podklade.