Nízke Tatry
Pohorie Nízke Tatry sa rozkladajú na pomerne rozsiahlom území, začínajúce v sedle Donovaly a končiace legendárnou Kráľovou Hoľou /1948 mnm/ v smere zo západu na východ. Pohorie sa tiahne v dĺžke cca 95 km, pričom hlavný hrebeň presahuje v centrálnej časti výšku 2000 m. – Ďumbier (2043 m), Štiavnica (2025 m), Chopok (2024 m), Dereše (2004 m).
Z pohľadu skialpinizmu je pre nás zaujímavá centrálna časť- od Derešov po Ďumbier, východná časť – oblasť Kráľovej Hole a hlavný hrebeň – zimný prechod. Atraktívna je najmä severná časť, ktorá je strmšia s množstvom žľabov. Južná časť je plochá – široké pláne poskytujú nekonečné možnosti pre vyznávačov freeride. /freeride/ V návštevnom poriadku Národného parku Nízke Tatry / Napantu/ sú vyhradené miesta pre skialpinistov definované nasledovne
Miesta vyhradené pre skialpinizmus
Skialpinizmus je v daných lokalitách povolený v dennom čase hodinu po východe a hodinu pred západom slnka, v skialpinistických areáloch len od 15.12. do 30.4.:
•• skialpinistický areál Chopok, ohraničený líniou: Zadná voda – sedlo Poľany – Dereše – Oblaz – dolina Trangoška – Halašova jama – sedlo medzi Veľkým Gápľom a Kozími chrbtami – dolinkou potoka Mlynná – sedlo pod Králičkou – Chata M.R.Štefánika – Ďumbier – Krúpova hoľa – Široká dolina
- • zimné tyčové značenie a existujúce chodníky v koridore do 50 m od ich trasy;
•• koridor prístupového chodníka k Jaskyni mŕtvych netopierov (Halašova jama – Jaskyňa Mŕtvych netopierov – sedlo medzi Veľkým Gápľom a Kozími chrbtami – chata M.R. Štefánika) do 50 m od jeho trasy;
- • záver Mlynnej doliny po sedlo medzi Veľkým Gápľom a Kozími chrbtami a dolinka potoka Mlynná.
Vyhradenie areálov a miest pre skialpinizmus sa nevzťahuje na obdobie, kedy Horská záchranná služba, stredisko lavínovej prevencie Jasná vyhlási zvýšené lavínové nebezpečenstvo (3., 4. a 5.stupňa).
Všetky trasy zjazdov a túr sú vyznačené na nasledovnej mape oranžovou farbou
Centrálna časť - juh
Najlepší prístup je cez Bystrú dolinu, popri Táloch sa autom dostaneme až k chate Trangoška alebo ešte vyššie k hotelu Srdiečko.
Najčastejšie sú využívané nasledovné trasy:
Chata Trangoška – Chata gen. M. R. Štefánika – Ďumbier /0/ /nenáročná, veľmi frekventovaná trasa/v lete zelená značka/, ktorá vedie miernym stúpaním najskôr lesom /1/ vyššie po svahu /2/, od chaty M. R. Štefánika /www.chatamrs.sk/ je výstup o niečo strmší, no nie príliš dlhý a náročný /3/. Lyžuje sa buď trasou výstupu alebo priamo smerom na chatu Trangoška.
Hotel Srdiečko – Kamenná chata pod Chopkom – Chopok /1/ /výstup vedie od Srdiečka /2/ dosť strmo /nad Srdiečkom odporúčame využiť na výstup cestu/, ďalej väčšinou po zjazdovkách, popri chate Kosodrevina /3/ /www.chatakosodrevina.sk/ ku Kamennej chate pod Chopkom /4/ /www. kamennachata.sk/. Od chaty sa väčšinou už bez lyží krátkym výšvihom /5/ dostaneme na samotný vrchol Chopku.
Centrálna časť - sever
Prístup od severu
Z Liptovského Mikuláša sa vydáme na juh, prejdeme kruhový objazd /napojenie diaľnice D1/, cez mestskú časť Demänová pokračujeme smerom do lyžiarskeho strediska Jasná. Počas hlavnej sezóny, väčšinou cez víkendy, sviatky a prázdniny, odstavujú osobné autá na záchytnom parkovisku asi 2,5 km nad Demänovou alebo vyššie v doline – na Lúčkach. /ďalšiu dopravu do strediska zabezpečuje kyvadlová autobusová doprava/. Do Jasnej jazdí aj pravidelná autobusová doprava, no väčšinou doobedňajšie autobusy bývajú natrieskané – keď sa cestujes lyžami a batohom nie je to vôbec príjemné stáť celú cestu / cca 30 min. a byť natlačený ako sardinky/. Vystúpiť môžeme buď na Záhradkách alebo na konečnej – pri hotely Grand.
Stredisko Jasná patrí medzi najväčšie lyžiarske stredisko na Liptove a jedno z najväčších na Slovensku. V posledných rokoch tu prebieha rozsiahla rekonštrukcia vlekov a budovanie nových lanoviek. Niektorí ľudia, ktorí tu pár rokov neboli, môžu byť po príchode čiastočne zmätení a dezorientovaní. /najnovšie 6-sedačka zo Záhradiek na Priehybu/
Skialpinizmus v oblasti
Túto variantu odporúčame najmä za horšieho počasia, napr. za veľkého vetra alebo hmly. Oblasť Chopku patrí medzi najveternejšie oblasti na Slovensku a dosť často od Lukovej nahor býva hustá hmla. Ďalší postup v hmle a silnom vetre /často aj cez 100 km/hod/ smerom na Chopok je riskantný – zablúdenie, omrzliny, zranenie.
– popri ňom rýchlo vystúpime ku meteorologickej stanici /metoostanica/ na Chopku.
Samotný vrchol Chopku je ešte o niekoľko m vyššie – odporúčame kúsok zlyžovať na juh ku Kamenej chate a odtiaľ väčšinou bez lyží /trčia skaly/ krátkym výšvihom vystúpame na hlavný vrchol. Z vrcholu sa Vám naskytnú úžasné výhľady na všetky svetové strany
Upozornenie
Výšľap a následné lyžovanie po zjazdovkách odporúčame len v čase približne od 8,00-16,00. Mimo tohto času sú zjazdovky uzatvorené /sú tam zákazové tabule/, trate sa upravujú – hrozí zrážka s ratrakom. Pohyb po zjazdovkách v tomto čase vlekári nemajú radi – dávajú to pocítiť – väčšinou len slovne.
Možnosti zjazdov z Chopku
V ďalšom popise sa budeme venovať len najobľúbenejším a najčastejšie lyžovaním žľabom, možností pre dobrých lyžiarov je najmä za dostatku snehu oveľa viac /freeride zone I,II,III/ Lavíny v tejto oblasti nebývajú veľké, no netreba to podceniť. /viacero lavínových nehôd na jar 2010, pozor preto na nový sneh, povinná lavínová výbava nutná/
1. Luková kotlina – pravý kotol pri pohľade zhora
Školský žľab /sklon 25 ° -35 °, vhodný aj pre menj skúsených/
Od konečnej stanice dvojsedačky na Konský Grúň sa dáme doľava cez zábrany na V a širokým žľabom lyžujeme dole. Ďalej kotlinou /držať sa ľavej strany/ až k prvým stromom, potom väčšinou po stope až k letnému červeno značenému chodníku, ktorým treba asi 10 min. vyšliapať na zjazdovku Turistická /začiatok vleku na Vyhliadku/.
Pozor, po niekoľkodňovom vetre zvyknú byť v hornej časti obrovské previsy /lavíny/, sklon horného úseku môže byť preto úctyhodný.
2. Derešský kotol – ľavý kotol pri pohľade zhora
Dievčenský žľab /sklon 25°-33°, vhodný aj pre menej skúsených/
Najlepší prístup je od začiatku vleku Doppelnmayer – gombičky na Chopok. Dáme sa na SZ, prejdeme cez zábrany a prvým, pomerne širokým žľabom lyžujeme priamo dole. Pekný žľab, často lyžovaný, najlepšie lyžovať okolo obeda, keď sneh trochu zmäkne. Odporúčam nezlyžovať úplne dole, ale v spodnej časti sa dať doprava a traverzovať na zjazdovku Spravodlivá. Inak sa treba pomerne prácne dopracovať krížom cez celý kotol na zjazdovku v Derešskom kotli.
Retranslačný žľab /sklon 38° -43°, vhodný pre čiastočne skúsených/
Priamo od meteostanice na Chopku lyžujeme doľava, na SZ, najskôr širokým svahom, ktorý sa nižšie zužuje v žľab a naberá na strmosti. Pekný žľab, Pozor najmä ak je tvrdo. Ďalej pokračujeme šikmo doľava /nestrácať moc výšku/ a podľa možností sa napojíme na zjazdovku v Derešskom kotli. Za hmly však určite poblúdime- Derešsky kotol je pomerne veľký a sú tam početné vyvýšeniny, ktoré nás môžu pomýliť. Dá sa však napojiť aj na zjazdovku Spravodlivá – po zlyžovaní sa budeme držať pravého svahu a traverzovať popod Dievčenský žľab. Traverz je pomerne dlhý, miestami musíme šliapať aj mierne do kopca.
Žlaby medzi Chopkom a Derešmi /sklon 36°- 43°, vhodné pre čiastočne skúsených/
Od meteostanice pokračujeme po hlavnom hrebeni smerom na Z , odporúčame nechať si pásy, ku zjazdom miestami treba mierne stúpať. Okrem iného sa tam nachádzajú 3 pekné žľaby. V hornej časti treba rátať s väčším sklonom a možnými prevismi a najmä ak je tvrdo – severná expozícia, treba byť opatrný. Zlyžujeme priamo do kotla a potom na zjazdovku v Derešskom kotli.
Dereše /38°-43°, vhodný pre čiastočne skúsených/
Z hlavného vrcholu zlyžujeme niekoľko metrov doľava a potom prvým žľabom smerom na SV lyžujeme priamo dole. V hornej časti je to užšie, nižšie sa žľab rozširuje. Pekný a pomerne dlhý žľab.
Žľaby z hrebeňa od Derešov smerom na Brhliská /1-3/ / sklon 36° – 43°, vhodné aj pre menej skúsených/
Od hlavného vrcholu Derešov vybieha na S dlhý, mierne klesajúci hrebeň ústiaci nad konečnou stanicou sedačky Otupné – Brhliská. Z hrebeňa ústi niekoľko žľabov do Derešského kotla. Žľaby sú orientované na V, sú o niečo kratšie, ale poskytujú pomerne pekné možnosti na zjazd s dobrým dojazdom
Pozn. Ku žľabom v Derešskom kotli je možný prístup aj vyšliapaním po zjazdovke Otupné – Brhliská / 1423 mnm/. Potom doľava a popri neupravovanej zjazdovke v Derešskom kotli sa dostaneme ku všetkým žľabom v tejto oblasti.
Ďalší prístup je možný po hrebeni od Brhlísk smerom na Hlavný vrchol Derešov. Hrebeň je možné prejsť celý na pásoch /ak nie je sfúkaný sneh/, jedno miesto približne v strede je mierne exponovanejšie – skalnatejšie – lyže tam treba kúsok preniesť.
Odporúčané skialpinistické túry
Na nasledovné túry sa odporúčame vydať len za dobrého počasia – na hrebeni býva často hmla a silný vietor – nebezpečenstvo zablúdenia, straty orientácie – pozor aj na preveje na hrebeni. Najmä na jar býva často na niektorých úsekoch hrebeňa sneh roztopený – treba buď preniesť lyže alebo tieto úseky obísť.
1. Dolina Tri Vody- Sedlo Poľany- Chopok
Jedná sa o nenáročnú poldennú skialpinistickú túru, ktorú môžeme poprípade predĺžiť na celodennú až po Ďumbier. Od hotela Grand sa vydáme popri Mikulášskej chate a zotavovni J. Švermu do Doliny Tri Vody – žltá turistická značka. Potom pokračujeme dolinou /1 / až výjdeme z lesa, ďalej žľabovitým korytom potoka ku svahu pred nami /2c/. Svah naberá na strmosti /2d/ / pozor na lavíny/, preto opatrne „cik-cak“ vystúpame do jeho najnižšieho miesta – sedla Poľany /1837 mnm/./3a/ Ocitneme sa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, dáme sa doľava na V. Po hrebeni s občastným klesaním a stúpaním /5/ pretraverzujeme po pravej strane Dereše a mierne vystúpame na Chopok. Odtiaľ sa môžeme rozhodnúť, ktorým žľabom zlyžujeme dole. Zlyžovať tiež môžeme skôr niektorým žľabom z hrebeňa do Derešského kotla.
2. Chopok, Demänovské sedlo – Ďumbier- Široká dolina
Z Chopku pokračujeme hrebeňom na V, mierne schádzame dole až do Demänovského sedla. /demanovske sedlo/ Odtiaľ nenáročným stúpaním s obchádzaním trčiacich skál vystúpame na najvyšší vrchol Nízkych Tatier – Ďumbier /2043 mnm/. /dumbier/ Z vrcholu môžeme zlyžovať na juh na chatu gen.M.R.Štefánika, alebo zlyžujeme nazad do Krupovho alebo až do Demänovského sedla a odtiaľ na sever strmým svahom /pozor na lavíny/ do Širokej doliny. Ďalej dolinou držiac sa približne zeleno značeného chodníka vyjdeme na Lúčkach /SAD/
3. Magurka – Chabenec – Sedlo Poľany
Trasa osada Magurka – hl. hrebeň Nízkych Tatier sa nachádza mimo vyhradeného skialp. areálu, preto nasledujúcou túrou porušíme návštevný poriadok Napantu, z tohto hľadiska treba zvážiť ďalší postup. Do osady Magurka sa dostaneme z obce Partizánska Ľupča, potom Ľupčianskou dolinou až na križovatku, na ktorej sa dáme doľava /rovno by sme pokračovali do osady Železnô a Liptovskej Lúžnej/. Na Magurke sa nachádza vynovená chata Magurka, možnosť ubytovania a stravovania /www.magurka.eu/. Pri nej zaparkujeme a vydáme sa po lesnej ceste smerom na V /mostíkom cez vodu/. Potom lesnou cestou ponad lúku a neskôr chodníkom prídeme do žľabu, ktorý sa vyššie rozdvojuje.
Odporúčame ísť hrebienkom medzi žľabmi až na hlavný hrebeň. Žľaby sa často lyžujú, dosť často tu však padajú lavíny, preto treba byť opatrný. Z hlavného hrebeňa je možnosť krátkym zjazdom zlyžovať zo sedla Ďurkovej priamo na juh ku útulni Ďurková pod Chabencom
Inak po hlavnom hrebeni doľava pokračujeme po zimnom tyčovom značení smerom na V, cez Chabenec /možnosť zlyžovať niekoľko pekných žľabov na sever/ a pokračovať hrebeňom až do sedla Poľany. Máme možnosť zlyžovať dole dolinou Tri Vody alebo ak je čas a sily pokračovať až na Chopok.
Pozn. Ľupčianska dolina až po Magurku nemusí byť vždy odhrnutá, pozor preto po výdatnom snežení môže byť dolina nezjazdná. Odporúčame preto návštevu tejto oblasti hlavne na jar, kedy je snehu v doline menej a aj lavínová situácia je priaznivejšia.